Každý účastník sa stal majiteľom nielen vstupenky, ale aj palubného lístka. Na ňom bolo napísané reálne meno cestujúceho z legendárnej lode. Sprievodcovia prezradili, že v poslednej miestnosti výstavy budú zoznamy. Tých, ktorí prežili a tých, ktorí sú nezvestní… Zatiaľ nikto netušil, na ktorom zozname nájde svoje titanicové meno. Študovali sme svoje palubné lístky, porovnávali.
Z niekoho sa stal cestujúci v prvej triede, milionár. Niekto ako podnikateľ v druhej triede cestoval za novým životom za oceán. Tretia trieda na lodi prichýlila ľudí rôznych národov, túžiacich zlepšiť si v USA svoju ekonomickú situáciu. Titanic sa tak stal obrazom spoločenských rozdielov, existujúcich na súši. Študovali sme panely o objavoch na prelome 19. a 20.storočia, videli sme dokumentárny film o plánovaní a stavbe Titanicu. S dĺžkou takmer 270 metrov, šírkou 30 metrov a výškou cez 50 metrov nemal Titanic v svojej dobe konkurenta. V číslach nezaostávali ani špeciality. Pasažierom mali ponúkať dve tisícky litrov zmrzliny, dvadsaťtisíc fliaš piva a tisícpäťsto fliaš vína. Veď Titanic mal 2200 ľudí na palube.
Pôsobivo vytvorený mostík prevedie účastníkov výstavy na samotnú loď ku kajutám prvej triedy. Chodba ožiarená svetlom, Straussov valčík vytvára dojem úplnej pohody a bezpečia. Prechádzame do ďalšej miestnosti, oproti nám schodište a vitríny s drahými vecami cestujúcich. Postupne kráčame cez ďalšie miestnosti, vidíme jedáleň, ale aj ubytovanie cestujúcich tretej triedy a potom kotolňu. 30 kilogramov vážiaci kus uhlia bol potrebný na 1,5 sekundovú plavbu lode pri plnej rýchlosti. Sály sa stávajú temnejšími, monotónny zvukový efekt na pozadí kombinuje hukot strojov a mora. Informačné tabule na stenách oznamujú: večer v priebehu dvoch hodín klesla teplota na palubách o 6 stupňov Celzia. Teplota vody: - 2 stupne.
Ľadovec. Široká biela plocha svietiaca v prítmí sály sa ponúka na dotyk. Skúšame mrazivý chlad. Loď pri vysokej rýchlosti nestíha vyhnúť sa záhube. 14. apríla 1912 bola bezmesačná noc. Dôstojník sledujúci morskú hladinu odrazu registruje pred sebou temnú horu: „Ľadovec! Priamo pred nami!“ Loď naráža do ľadovca, čím sa na jej trupe vytvárajú otvory v rozpätí 90 metrov. 15.apríla 1912 o 2.20 hodine sa Titanic potopil. Na morskom dne, v hĺbke 4000 metrov ležal až do roku 1985, kedy vďaka technickému pokroku a nadšeniu objaviteľov bolo možné vyniesť na svetlo sveta predmety z vraku lode.
Posledná sála. Na stene visia zoznamy, pred nimi je rušná vrava. Napätie stúpa. Od jedného z hlúčikov sa oddelia dve postavy, oblúkom obehnú ostatných a nahlas zvestujú novinu: Matej je na zozname nezvestných!
Niektorí prežili, iní nie. Hra končí. Našťastie iba hra. Otázka života a smrti v príbehu Titanicu je obrazom technickej vyspelosti prelomu 19. a 20. storočia, ale aj obrazom omylnej ľudskej istoty o moci a neporaziteľnosti.
Autor: Anna Havlasová
