Rímskokatolícka cirkev, farnosť Komárno
Najvýznamnejšou a najcharakteristickejšou časťou siluety mesta Komárna sú jeho kostoly. Ich majestátne budovy sú už po stáročia dôstojnými nositeľmi tisícročnej duchovnej tradície v našom meste. Interiér kostolov je nádhernou prehliadkou umeleckých slohov, v ktorých stavitelia vyjadrili harmóniu duše človeka s prírodou a snahou odpútať sa od všedného života. Ich údržba a zachovávanie patrí k nevyhnutným, ale značne nákladným činnostiam. V posledných desaťročiach bol žiaľ bežným javom ich značne zdevastovaný vzhľad.
Pred niekoľkými rokmi sa za výdatnej podnikateľskej pomoci začali mimoriadne úspešné rekonštrukčné práce na budovách kostolov rímskokatolíckej cirkvi . Od roku 2011 bol postupne obnovený Kostol Sv. Rozálie, Kaplnka Sv. Anny spolu s bývalým chudobincom, Kostol Sv. Ondreja a v súčasnosti sa začali rekonštrukčné práce v kaplnke Sv. Jozefa.
Mesto Komárno si túto iniciatívu vysoko cení a udeľuje cenu mesta PRO URBE Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Komárno pod vedením dekana Ladislava Eleka, za zveľaďovanie mesta a obnovu komárňanských kostolov.
Daniela Kallós Belokostolská
Zosobňuje zakladateľku, riaditeľku, odbornú zástupkyňu aj zdravotnú sestru spoločnosti Anjelské ruky so sídlom v Komárne. Táto nezisková organizácia poskytuje všeobecne prospešné služby najmä v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti od roku 2010. V súčasnosti 5 zdravotných sestier a 4 opatrovateľky pomáhajú sociálne a zdravotne odkázaným ľuďom v celom komárňanskom okrese, pričom úzko spolupracujú s mestom Komárno.
Mgr. Daniela Kallós Belokostolská absolvovala po strednej zdravotníckej škole bakalárske štúdium na fakulte ošetrovateľstva UKF v Nitre, neskôr magisterské štúdium na Slovenskej Zdravotníckej Univerzite v Bratislave a naďalej sa sústavne vzdeláva. V rokoch 2011 až 2014 absolvovala postgraduálne špecializačné štúdiá na Slovenskej zdravotníckej univerzite a na Lekárskej fakulte v Bratislave. K ďalšiemu vzdelávaniu podnecuje aj svojich kolegov.
Citlivo vníma pocity pacienta, klienta, chápe jeho prejavy a obavy, na ľudí pôsobí mimoriadne povzbudzujúco. Spolu s manželom sa zapájajú do mnohých charitatívnych akcií, pri ktorých nezištne pomáhajú tým najslabším.
V marci roku 2014 na základe internetového hlasovania verejnosti získala celoslovenské ocenenie najlepšia „SESTRA ROKA“ za rok 2013 a v apríli 2014 na základe hodnotenia odbornej poroty získala ocenenie Nitrianskeho samosprávneho kraja „ZDRAVOTNÍK ROKA“.
Jej životným krédom, ktorým sa riadi, je výrok sestry Matky Terezy: „Nič nevravím, keď ma kritizujú. Snažím sa konať čo najlepšie a nechávam za mňa hovoriť moju prácu“
Dr. Zsuzsanna Erdélyi
Túto umelkyňu národa, členku Akadémie Sv. Štefana a Akadémie maďarského umenia, ktorá zanechala významnú stopu, medzi inými aj na Ministerstve ľudských zdrojov, tento rok zastihla smrť vo veku úctyhodných 94 rokov.
Narodila sa v Komárne, v roku 1921. Známa etnografka a folkloristka je držiteľkou mnohých ocenení, ako Cena Kossutha, Cena Maďarského dedičstva, Cena Gábora Bethlena, ocenenie Moja vlasť. Svoje celoživotné vzdelávanie zahájila absolvovaním Vysokej školy múzických umení v Bratislave, v odbore klavír, ďalej študovala ekonómiu na fakulte ekonomiky Józsefa Nádora, neskôr maďarčinu, taliančinu a filozofiu na univerzite v Budapešti a na univerzite v Ríme.
Do roku 1948 bola diplomatkou tlačovej kancelárie na Ministerstve zahraničných vecí, odkiaľ ju z politických dôvodov prepustili. Bola členkou skupiny, ktorá sa zaoberala výskumom ľudovej hudby na ministerstve kultúry a neskôr pracovala v etnografickom múzeu. Zaoberala sa náboženským folklórom a symbolikou ľudovej poézie. Zbierala archaické modlitby, tradičnú ľudovú slovesnosť stredovekého pôvodu, najmä ľudovú mariánsku poéziu. Skúmala spojenie medzi ľudovou slovesnosťou a písomnými prameňmi aj ľudovú zbožnosť. Zozbierala viac než desaťtisíc textov a v roku 1980 založila v Ostrihome zbierku ľudovej zbožnosti.
Mgr. Rudolf Harmat
Narodil sa v posledných mesiacoch vojny v Komárne. Po štúdiách sa stal učiteľom, neskôr zástupcom riaditeľa v ZŠ na ulici Práce, ktorá sa presťahovala na ulicu Komenského. V osemdesiatych rokoch pôsobil ako vedúci odboru školstva, kultúry a športu mesta Komárno, podporoval a usmerňoval rozvoj kultúry regiónu mesta a v spolupráci s Pamiatkovou správou vypracovával aj návrhy na obnovu kultúrnych pamiatok mesta.
Ako riaditeľ Mestského kultúrneho strediska, ktoré bolo zároveň sídlom Maďarského oblastného divadla, zabezpečoval kultúrny život mesta aj reprezentatívne podujatia medzištátnej kultúrnej výmeny.
V roku 1966 sa stal jedným zo zakladajúcich členov Komárňanského komorného orchestra, s ktorým odvtedy absolvoval stovky koncertov klasickej hudby nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Rakúsku, Taliansku a vo Fínsku. Posledných dvadsať rokov ako manažérom orchestra organizuje skúšky, koncerty a vypracováva projekty na zabezpečenie materiálnej pomoci pre činnosť orchestra.
S orchestrom nahral premiéry diel slovenských aj maďarských hudobných skladateľov. Na pozvanie Mátyása Dráfiho spoluúčinkoval s orchestrom Ferenca Erkela v desiatkach predstavení opery Bánk bán a operety Gróf z Luxemburgu na južnom Slovensku a v Maďarsku. V deväťdesiatych rokoch bol riaditeľom Základnej umeleckej školy, ktorá už vtedy mala viac ako tisíc žiakov. Bol úspešným učiteľom hudby. Jeho žiak, huslista, získal v rokoch 2008 až 2012 viaceré významné umiestnenia v celoštátnych aj medzinárodných súťažiach.
Ocenenie dostáva pri príležitosti pracovného jubilea 50 rokov odpracovaných v oblasti školstva a kultúry nášho mesta, ako aj 70-ročného životného jubilea.
JUDr. Vincent Hegedűš
Mecenášstvo má mnoho podôb, no najcennejšie je to, ktoré už odpradávna pomáha mnohým generáciám uchovávať a zveľaďovať skvosty všetkých umeleckých, či kultúrnych odvetví.
K takým skvostom patria aj kostoly v našom meste, ktorých obnovu v súčasnosti všetci sledujeme. Od roku 2011 na ich rekonštrukciu prispelo mnoho inštitúcií aj jednotlivcov. Medzi inými Ministerstvo kultúry SR, Trnavská arcidiecéza, menšou finančnou podporou aj VUC Nitra a neustále na ňu prispievajú štedrí veriaci.
Vďaka nim dostal novú podobu v roku 2011 Kostol Sv. Rozálie, v roku 2012 Kaplnka Sv. Anny a chudobinec a od roku 2012 prebieha rekonštrukcia Kostola Sv. Ondreja, ktorá sa ešte neskončila.
Významným mecenášom, ktorý bez požiadania podporil a naďalej podporuje túto obnovu je práve JUDr. Vincent Hegedűš. Okrem skutočne nezanedbateľnej finančnej podpory má veľkú zásluhu najmä na tom, že tieto rekonštrukčné práce prebiehajú nepretržite už niekoľko rokov po sebe.
Bez jeho motivácie, entuziazmu a hodnotného odborného poradenstva by už určite boli pozastavené. Okrem osobnej finančnej podpory, neustále nezištne pomáha pri získavaní sponzorov, aby prispel k zachovaniu nášho kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.
Celková hodnota týchto rekonštrukčných prác je z ekonomického hľadiska obrovská, no z pohľadu kultúry a histórie je nevyčísliteľná.
Ing. Matej Pisár
Narodil sa 3. marca 1934 v Békešskej Čabe. V roku 1948 sa v rámci presídľovania presťahoval na Slovensko. Svoje štúdium začal v roku 1950, v Turčianskych strojárňach v Martine , ale ako nadaný žiak prestúpil po roku na SPŠ strojnícku v Martine. Po maturite pokračoval v štúdiu na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Ako čerstvý absolvent nastúpil do Chemických závodov Juraja Dimitrova v Bratislave. Ako konštruktér tu pracoval až do roku 1960, kedy nastúpil na Strednú priemyselnú školu strojnícku v Komárne. V SPŠS Komárno pracoval aj po svojom odchode do starobného dôchodku. Bol učiteľom odborných predmetov. Okrem vyučovacej povinnosti sa venoval aj ďalšiemu štúdiu – v roku 1969 absolvoval Doplnkové pedagogické štúdium a ako zástupca riaditeľa funkčné vzdelávanie.
Úroveň jeho dosiahnutých výchovno-vzdelávacích výsledkov, ako aj jeho aktívny podiel na elektronizácii školy a zavádzaní programovania, boli vysoko hodnotené, čo dokazujú početné vyznamenania. V r. 1970 Pochvalné uznanie ku Dňu učiteľov, v r. 1977 Čestné uznanie Rady ZsKNV, v r. 1984 Vzorný pracovník rezortu školstva. Medzi týmito zaslúženými oceneniami má výnimočné miesto Plaketa J. A. Komenského, ktorú získal za 1. miesto v celoslovenskom kole pedagogického čítania v Uherskom Hradišti. Pán Pisár oslávil v roku 2014 krásne životné jubileum – 80. rokov.
Ružička Zsuzsanna
Narodila sa v roku 1940 v Komárne. Po ukončení základnej školy študovala v Komárne na strednej škole s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré ukončila maturitou. Svoje štúdium pokarčovala v Nitre na vysokej škole pedagogickej, odbor matematika – fyzika. Po ukončení štúdií začala učiť v Komárne na deväťročnej Záklanej škole s vyučovacím jazykom maďarským a za pár rokov sa stala vynikajúcim, obľúbeným pedagógom.
Bola učiteľkou matematiky telom i dušou. Jej prístup k zvereným žiakom bol príkladom pre každého, v každom zních vedela objaviť a rozvíjať ich talent. Celý svoj život zasvetila učiteľstvu. Počas povodne v roku 1965 sprevádzala so svojimi kolegami žiakov na Moravu do Tavikovíc, kde strávili spolu viac mesiacov. Bolo príkladné, ako sa všetkými silami snažila pomôcť dospievajúcim žiakom prežiť tie ťažké časy. Všetci jej bývalí študenti na ňu spomínajú s rešpektom, s úprimnou láskou a sú radi, že svoj zaslúžený dôchodok prežíva v pohode, v zdraví, v pokoji a v kruhu svojej rodiny.
Rigó Pál
Rigó Pál sa narodil 29. júna 1935 v slávnej komárňanskej hudobnej rodine cigánskych muzikantov. Táto skutočnosť ho ovplyvnila na celý život. Husle a ľudová hudba sa stali jeho životným cieľom. Najprv hrával v rodinnej kapele, neskôr, po ukončení štúdií hrával dlhé roky so Slovkoncertom vo Švajciarsku a vo Viedni ľudovú, cigánsku, ale aj vážnu hudbu a hudobné diela svetoznámych skladateľov.
Všade, kde pôsobil, šíril s láskou a vysokým umeleckým citom dobré meno svojho milovaného rodného mesta a svojej vlasti, zachovávajúc tradíciu ľudovej a cigánskej hudby. Je jedným z posledných slávnych cigánskych primášov Komárna. Dodnes, napriek svojmu vysokému veku 80 rokov ochotne, s úsmevom a veľkou pokorou odovzdáva svoje umenie poslucháčom doma i v zahraničí.
Nezisková organizácia, Charita Komárno
,,Nemôžeme robiť veľké veci, len malé veci s veľkou láskou.“ /Matka Tereza/
...a táto láska je už roky poslaním Charity Komárno, neziskovej organizácie pôsobiacej v našom meste. Každodenne sa oddane, s pokorou a obrovskou trpezlivosťou snažia pomáhať ľuďom – jednotlivcom i rodinám - v ťažkej sociálnej situácii. Prevádzkujú chránenú dielňu zamestnávajúcu mladých ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, kde v rodinnom prostredí vyrábajú ručne tkané koberce, bytové a odevné doplnky, gobelíny, obrazy z puzzle, detské posteľné súpravy, darčekové predmety z vosku, výrobky z keramiky a sadry.
Poskytujú charitatívne, sociálne, výchovno-vzdelávacie a iné služby zamerané na pomoc ľuďom v núdzi, bez ohľadu na rasu, národnosť, vierovyznanie a politickú príslušnosť.
Tradične každý rok organizujú zbierky a potravinovú pomoc, ktorú ochotní dobrovoľníci rozdeľujú tým spoluobčanom, ktorí to najviac potrebujú. Charita, n.o. roky podporuje aj Útulok pre bezdomovcov, prevádzkovaný Mestom Komárno. Takto odkázaným ľuďom zabezpečuje ošatenie a na sviatky ako Veľká noc, Vianoce, či Nový rok im pripravuje balíčky s trvanlivými potravinami. Pomoc poskytuje aj bezdomovcom - ľuďom žijúcim na ulici - najmä ošatením a teplou stravou v zimnom období, ktorú im dobrovoľníci roznášajú priamo do ich skromných príbytkov. Kolektív Charity, n.o. tvoria ľudia s obrovským srdcom. Spolupracujú s vedením mesta aj s inými mimovládnymi organizáciami a dobrovoľníkmi, aby v spolupráci s nimi mohli poskytnúť nezištnú pomoc každému, kto ju potrebuje.
Ak sme začali hlbokou myšlienkou blahoslavenej Matky Terezy, ukončime túto krátku laudáciu citátom slávneho francúzskeho rímskokatolíckeho kňaza, rehoľníka Sv. Vincenta de Paula:
„Maj súcit s chudobnými. Potom bude pokoj tvojho srdca nekonečný.“
Skupina komárňanských dobrovoľníkov
Prvú spoločnú akciu, zameranú na skrášlenie a očistu mesta, zorganizovala Skupina komárňanských dobrovoľníkov, ktorých hlavným cieľom je vybudovať spoločenstvo a spolu tvoriť hodnoty, v októbri roku 2011. Odvtedy ich činnosť naberá na intenzite. Deväťkrát zorganizovali čistenie priestorov komárňanskej pevnosti a trikrát čistili areál nemocnice. Svoju pozornosť orientujú na odstraňovanie zvyškov starých plagátov, či nevhodne umiestnených plagátov, na motiváciu, povzbudenie a podporu seniorov aj mentálne postihnutých spoluobčanov.
Jadro skupiny, ktoré pozostáva z 20-tich až 30-tich dobrovoľníkov je nevyčerpateľnou studnicou tvorivých nápadov a neúnavne pracuje na tom, aby Komárno bolo krajšie. Od svojho vzniku už dokázali nadchnúť stovky dobrovoľníkov a zorganizovať veľa aktivít. Ich najväčším prínosom je, že prebúdzajú v ľuďoch tie najlepšie vlastnosti, spolupatričnosť a chuť nezištne robiť zmysluplné a príjemné veci, ktorých pozitívny náboj naviac pomáha vytvárať nové priateľstvá, lásky a manželstvá. Širokej verejnosti sa predstavili na sklonku minulého roku aj kultúrnou akciou na námestí generála Klapku, kde v adventnom čase umiestnili neprehliadnuteľný adventný veniec. Adventný čas v centre mesta napokon uzatvorili programom s názvom "Naše Vianoce", v rámci ktorého za prítomnosti stoviek ľudí upiekli medovník mesta Komárna.
Komárňanský salón
Už štvrtý rok sa v Komárne usporadúva séria diskusných večerov pod názvom Komárňanský salón. Z tejto civilnej iniciatívy s nulovým rozpočtom sa na dnes vyvinul medzi maďarskou národnostnou menšinou najpopulárnejší, celoštátne známy intelektuálny klub. Počas štyroch sezón obohatil Komárňanský salón duchovný a intelektuálny život nášho mesta viac ako 50-timi diskusnými večermi. Na týchto vypredaných podujatiach oslovili komárňanské publikum známi spisovateľia, hudobníci, filozofi, psychológovia ako aj historici.
Obaja organizátori Jozef Gazdag, novinár, a Szilárd Sánta, literárny historik, vykonávajú svoju prácu zadarmo, nikde sa neuchádzali o finančnú podporu, lebo prostredníctvom Komárňanského salónu chcú dokázať práve to, že aj za najťažších podmienok, bez akejkoľvek nadačnej či ministerskej finančnej podpory sa dá niečo dobré a prospešné spraviť pre rozvoj maďarskej kultúry, k čomu stačí len ochota a zanietenosť. Z Komárňanského salónu nikto nemá finančný osoh, ale duševný o to viac, a s radosťou možno konštatovať, že na vzor tejto série podujatí sa za posledné dva roky začali aj v ďalších mestách južného Slovenska podobné intelektuálne fóra – v Šamoríne Šamorínske kasíno, v Rimavskej Sobote Rimavskosobotská kaviareň a v Košiciach “Hodina spolu”.
Autor: MsÚ
