Deti dávajú hlasy skutkom, ktoré považujú za najcennejšie a rozhodnú o tom, ktoré skutky budú v decembri vyhlásené za Detské činy roka 2014.
V roku 2014 dostali organizátori projektu Detský čin roka správy o 6 191 skutkoch detí i kolektívov. Výberová komisia a Občianske združenie Detský čin roka vybrali 35 nominácii v týchto kategóriách: Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode, Dobrý nápad a Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin. Do tohtoročných nominácií zaradili aj Mimoriadnu nomináciu venovaná príbehu utýraného dievčatka Lucky.
Trieda pomáha Rasťovi a on pomáha triede
„Som triedna učiteľka VI. B triedy. Je nás spolu 27 veselých a bláznivých teenagerov. No jeden z nás je výnimočný. Je to náš spolužiak Rastík, ktorý je nevidiaci. Zhoršené videnie mal Rastík už od narodenia, no tento školský rok sa to rapídne zhoršilo. Začal používať bielu palicu pre nevidiacich. My, jeho spolužiaci, sa zo všetkých síl, každý deň, snažíme Rastíkovi zjednodušiť jeho čas strávený v škole. Pomáhame mu najmä pri presunoch do iných tried, či na toaletu.
No táto pomoc nie je jednosmerná. Rastík nám tiež každý deň ukazuje svoju odvahu, elán a chuť, s akou chodí do školy a váži si pre nás tak samozrejmé a bežné veci, ako je napr. čítanie kníh. Jeho vysporiadanie so svojím zdravotným stavom je obdivuhodné, je skromný a všetko pokorne prijal. Každý deň je veselý a usmiaty a nezamýšľa sa, prečo práve on nevidí.
Je pre nás všetkých veľkým vzorom. Napriek jeho hendikepom je to veľmi múdry a šikovný chalan. Vie sa naučiť rôzne veci a učivá a dokáže nám to vysvetliť tak, ako sa to nepodarí ani učiteľovi. Nielen my, jeho spolužiaci pomáhame jemu, no predovšetkým on pomáha nám. Naučil nás vážiť si skutočné hodnoty. A preto mu budeme vždy ochotne pomáhať.
Rastík od tretej triedy používal špeciálnu lavicu.
Ako to vníma sám Rastík
„Volám sa Rastislav Kiss. Mám 12 rokov. Môj zrak je na úrovni, na ktorej sa na neho nedá spoľahnúť. Vidím len niektoré farby a rozoznávam len svetlo a silné kontrasty. O čítaní nemôže byť ani reči. Musím sa pohybovať s bielou palicou. Moji spolužiaci sú pre mňa neoceniteľní. Architektúra školy nie je veľmi uspôsobená pre nevidiacich. Niekedy ku mne smerujú aj otázky, ktoré ma pobavia, napr. keď sa ma niekto spýta, čo sa mi stalo s nohou, keď idem s palicou. Takých je ale málo, lebo žiaci si privykajú na výjav chlapca s bielou palicou. Sú situácie, kedy si sám neviem poradiť a vtedy sú mi moji spolužiaci veľmi nápomocní.
Nebyť mojich ochotných spolužiakov, ktorí mi pomáhajú najmä pri presune do iných tried, by sa mohlo stať, že zostanem v prázdnej triede a mal by som po vyučovaní. Tak isto mi ale poskytujú rozptýlenie pred hodinami, kedy sa spolu zabávame, alebo sa spoločne učíme a pripravujeme na ďalšiu vyučovaciu hodinu. Moji spolužiaci sú pre mňa fakt neoceniteľní. Sú vždy nablízku, keď ich potrebujem a vždy mi ochotne pomôžu. Nikdy im to nezabudnem.“
List napísala Mgr. Hana Janičová, pedagóg a kolektív žiakov, skutok vykonali v šk. roku 2013 / 2014 žiaci 6. triedy, ZŠ Hradná 22, Nové Zámky
Zvláda všetky predmety
Súčasných siedmakov sme navštívili v ich triede na Hradnej. Hana Janičová má dnes v triede pätnásť žiakov. Rastík má špeciálnu lavicu, ktorá spolu s ním „rastie“ už od tretieho ročníka. „Keď som sem nastúpila, boli piataci. Vtedy sme nu ešte na kopírke zväčšovali písomky, aby rozoznal písmenká a číslice. Dnes už má špeciálny počítačový softvér, ktorý mu číta texty a on sa učí spamäti,“ povedala pre MY.
Dodala, že Rasťo absolvuje všetky predmety a učebnú látku siedmej triedy s výnimkou telesnej výchovy. Kvantum vedomostí bez problémov zvláda. Okrem toho hrá na husliach, vystúpil aj v slávnostnom programe Vianociach na Hrasnej.
Filip zasiahol pri hasení horiaceho auta
„Filip Bálint je žiakom 6. A. Jeho dobrý skutok sa stal v marci tohoto roka. V ten týždeň bol Filip doma, pretože bol chorý. Keď si v to ráno pripravil raňajky a odišiel do obývačky raňajkovať, počul z ulice krik. Pozrel sa cez okno a vonku uvidel auto, na ktorom vznikol požiar. Nachvíľu si myslel, že tam nikto nie je, ale po chvíľke uvidel susedov ako nesú vedrá s vodou.
Keďže horiace auto stálo bližšie k domu, kde Filip býval, neváhal, vybehol von, zobral hadicu, vytiahol ju pred dom na ulicu, čím značne urýchlil uhasenie požiaru. Aj vďaka Filipovej odvahe a ochote pomôcť sa nikomu nič nestalo, požiar bol včas uhasený a auto neexplodovalo. Tešíme sa, že aj na našej škole máme žiaka, ktorý sa v danej situácii zachoval odvážne, ochotne a rýchlo poskytol pomoc neznámemu človeku, ktorému sa stala táto nehoda.“
List napísal Jozef Hlavatý, pedagóg, skutok vykonal Filip Bálint v šk. roku 2013 / 2014 žiak 6. triedy, ZŠ SNP 5, Šurany
Na tejto ceste začalo horieť auto. Foto: (MA)
Najprv mu neverili
„Mala som práve voľnú hodinu,“ hovorí Filipova mama Stanislava Bálintová, ktorá učí v šurianskej strednej odbornej škole. „Telefonoval, že vonku na ulici horí auto. Bála som sa, aby nebodaj nevybuchlo. Poradila som mu volať políciu, sadla do auta a vydala sa domov. Kým som prišla, bol vonku na ulici a podával hadicu ľudom, čo hasili auto. Vyhrešila som ho, pretože mal teplotu a bol len v pyžame,“ dodala. „Ľudí čo niesli vedrá s vodu, som sa pýtal, či treba pomôlcť. Radili mi radšej zostať vnútri, ale neposlúchol som. Vybehol som von a prehodil za plot hadicu,“ povedal Filip pre MY.
Obvykle býva položená pri múre domu a slúži na zavlažovanie trávnika. Tentoraz aspoň pomohla osádke uhasiť plamene. Auto zostalo „našrot“, ale neexplodovalo a osádka ho makoniec z cesty odtlačila.
Šiestaci vtedy na etike písali o činoch roka. Keď Filip čítal prácu o svojom čine, spolužiaci mu najprv neverili.
Malý Veľký čin
Žiaci špeciálnej školy s láskou privítali a prijali tažko postihnutú spolužiačku
„Špeciálny pedagóg je človek vzdelaný v odbore pedagogiky so špeciálnymi potrebami detičiek s rozličným postihom.
Z rôznych príčin sa môže stať, že dieťatko začne navštevovať práve našu materskú či základnú školu. Ale lásku, ktorú dostáva od rodičov, špeciálnych pedagógov, svojho okolia – vie neuveriteľne rozdávať ďalej. Začiatkom školského roka nastala zmena v priestoroch našej školy – na schodište bol zabudovaný stroj plný želiez, páčok, nová rúčka pri schodoch.
Čo to má byť, aké dupľované schody? V septembri bolo čudo rozlúsknuté – školu začalo navštevovať dievčatko na vozíčku, bez pohybu, odkázané úplne a len na pomoc okolia. A vtedy sa prejavil úžasný súcit i ostatných, hoci tiež mentálne postihnutých detí. Okrem praktickej pomoci v rôznych situáciách pomáhali aj inak – utešovali, láskavo hladili, vozíkom pohybovali, prihovárali sa, tíško spievali – spontánne bez príkazov z vlastného chcenia, lebo tak to má byť. Milé deti, zaslúžite si velikánsku pochvalu za všetky drobné, láskavé skutky, objatia a pomoc tomuto dievčatku počas celého školského roka 2013 / 2014. Je neuveriteľné ako súcití dieťa s dieťaťom a presvedčili ste nás, že láska je velikánska a nekonečná aj u žiačikov a žiakov v špeciálnej škole.“
Skutok napísala Mgr. Helena Mečárová, špeciálny pedagóg, skutok vykonal kolektív v šk. roku 2013 / 2014 žiaci 9. triedy A, B, C variant, ŠZŠ Hradná 7, Komárno
Škola dobrých skutkov
Školy môžu zasielať svoje hlasy poštou alebo elektronicky do 28. novembra.
V novembri sprístupnia na webovom portáli Detského činu roka pilotnú verziu Školy dobrých skutkov - online pedagogickú príručku pre učiteľov. Na základe listov detí vzniknú modelové hodiny etickej výchovy, kde pedagógovia nájdu inšpirácie na obohatenie práce s deťmi nielen v rámci projektu Detský čin roka.
