NOVÉ ZÁMKY. Bývalý futbalista a tréner Anton Dragúň oslávil 12. júna sedemdesiate narodeniny, ale ešte vôbec nemyslí na pokoj a ticho a nemieni „zavesiť kopačky na klinec“ – stále trénuje.
Je až neuveriteľné, že na trénerskej lavičke sedí úctyhodných 40 rokov! Je najdlhšie pôsobiacim trénerom na Slovensku.
Bohatá kariéra
Narodil sa v Bánove a od štrnástich rokov hrával za rodnú dedinu. Základnú vojenskú službu začínal v Malackách, kde hrával kratšiu dobu.
Potom bol hráčom Červenej hviezdy Bratislava, českého Třinca, kde bol spoluhráčom slávnych Jána Zachara a Jozefa Jankecha.
Svoju hráčsku kariéru ukončil v Nových Zámkoch v roku 1970, keď nemohol pokračovať kvôli zraneniu. V tom istom roku z klubu odišiel aj známy tréner Karol Borhy.
Anton Dragún počas rušných 40 rokov trénoval až 15 mužstiev ! Začínal v rodnej dedine ako hráč, začal tam aj ako tréner – 5 rokov viedol mužstvo, ktoré vtedy dosiahlo viacero úspechov.
Potom postupne trénoval Nové Zámky, Inter Slovnaft Bratislava (ako asistent Michala Vičana), Duklu Banská Bystrica, DAC Dunajská Streda, Prievidzu, Trenčín, Dubnicu, Slovan Bratislava, Zlaté Moravce, Šaľu a Galantu.
Nezabudnuteľným v jeho trénerskej kariére je obdobie pri kormidle TJ AGRO HURBANOVO, s ktorým v polovici osemdesiatych rokov postúpil do I.SNL (vtedy druhá najvyššia súťaž v Československu) a odohral v nej niekoľko sezón.
Bol to vtedy pre široké okolie Hurbanova veľký futbalový boom. Zápasy navštevovalo niekoľko tisíc divákov.
Pôsobil aj v zahraničných kluboch - v gréckom Iraklise Solún a rakúskom SV Horn. Viedol mužstvá, ktoré sa vtedy nachádzali v najvyššej súťaži aj v jednej z nižších líg.
V najvyššej súťaži odkaučoval vyše 320 zápasov – viac, ako hociktorý iný tréner na Slovensku. V nižších súťažiach viedol mužstvá v stovkách zápasov.
V slovenskej reprezentácii bol Anton Dragúň na prelome tisícročí asistentom Jozefa Adamca.
Dokonca viedol slovenský národný tím počas turné v Južnej a Strednej Amerike v novembri 1999, keď zaskakoval za hlavného trénera Jozefa Adamca, ktorého vtedy trápili zdravotné problémy. Momentálne pôsobí v treťoligovej Galante.
Keď zaznie signál SOS
A čo dnes? Prečo sa mu stále nežiada odpočinok? Ako sám priznáva, už viackrát chcel skončiť, ale stále ho niekam zavolali: „Tréner, zachráň naše mužstvo!“
S úsmevom sám priznáva, že ho asi považujú za „špecialistu na záchranárske práce“. A zrejme právom.
„Často ma volali, keď sa nejaká klubová loď potápala. Presne si pamätám, že sa mi za tie roky podarilo zachrániť 8 mužstiev, ktoré boli v takmer beznádejnej situácii, „ - spomína si Anton Dragúň.
„Podobná situácia vznikla aj pred rokom, keď ma pozvali do Galanty. Mužstvo bolo na chvoste tabuľky.
Podarilo sa však zlepšiť hru mužstva, chlapci svedomito pristupovali k tréningom a zápasom, skvalitnili hru a mužstvo sa zachránilo – fakticky už 5 kôl pred koncom bolo jasné, že nevypadneme.
V tomto roku sme celkom dobre začali súťaž, po 3 kolách sme mali 6 bodov – 2 výhry a jedna prehra.
Pretože sme jeden zápas dokonca vyhrali vonku, máme plus 3 body v tabuľke pravdy,“ dodáva.
V súvislosti so „záchranárskymi prácami nám pripomenul výrok slávneho futbalového odborníka: „Vičan mi častokrát hovoril, že nie je umenie a odvaha viesť mužstvo v klube, keď všetko „klape“, to môže robiť aj nočný strážnik.
Ale úspešne trénovať mužstvo v klube, v ktorom sú problémy, kde nie je všetko v poriadku – to je umenie a odvaha!..“
Predčasný postup je istý!
Momentálne „Dragúňovo mužstvo“ Slovan Galanta hráva v treťoligových Majstrovstvách regiónu Západ.
Na začiatku sezóny v klube snívali o pokojných vodách stredu tabuľky, aby sa vyhli záchranárskym prácam na konci sezóny. O postupe vyššie sa im ani nesnívalo.
Avšak v týchto dňoch vedenie klubu považuje tento cieľ za reálny, dokonca je presvedčené, že Galanta bude na budúci rok hrať 2. ligu! Ani to však ešte nie je všetko – Galanta s 99-percentnou istotou bude mať druhú slovenskú ligu, hneď po Silvestri! Ako je to možné?
Anton Dragúň nám povedal o tomto „zázraku“.
„Celá vec je v tom, že máme veľmi dobré vzťahy s vedením nováčika 2. ligy – klubom Ružinej. Zatiaľ sa v tejto náročnej súťaži chlapcom z dediny iba so 600 obyvateľmi nedarí tak, ako by chceli.
S vedením klubu sme sa dohodli na svojráznej výmene – Ružinú v 2. lige onedlho nahradí Galanta. Jesennú časť v tejto druhej najvyššej súťaží dohrá ešte Ružiná, ale od januára do 2. ligy nastúpi už Galanta.„ - prezradil tajomstvo Anton Dragúň.
Dodal, že zatiaľ ešte nie je doriešená otázka názvu budúceho mužstva, ktoré od januára bude hrať 2. ligu, ale rokovania medzi klubmi prebiehajú vo veľmi priaznivej atmosfére a ku koncu roka budú všetky otázky doriešené a v Galante predčasne bude 2. liga!..
Dragúňovo mužstvo tak poskočí hneď o dve priečky v rebríčku slovenského futbalu – kým dnes hrá 4. najvyššiu súťaž, o 4 mesiace bude hrať 2. najvyššiu súťaž na Slovensku.
Roky a skúsenosti
Vráťme sa ešte k tej „papučovej kultúre“...
Zaujímalo nás, čo ťahá sedemdesiatnika Dragúňa na štadión, do kabíny? Čo ešte nezažil vo svoje bohatej hráčskej a trénerskej kariére? Čo mu ešte chýba, načo to ešte vôbec potrebuje?
„Bohužiaľ, na Slovensku je taký trend – všade uprednostňovať mládež za každú cenu. Sú aj mladí talentovaní tréneri, ale nie je ich veľa. A čo s tými, ktorí majú viac rokov, ale bohaté skúsenosti – vyhodiť ich na smetisko?!..
Je to asi iba naša, slovenská „choroba“. Na Západe sa mimoriadne citlivo a s pochopením správajú voči starším trénerom.
Vedia, že ešte môžu byť veľkým prínosom. A viacerí z nich majú vyše 70 rokov – Fergusson, Trapattoni a mnohí iní ešte trénujú slávne kluby, dosahujú veľkolepé úspechy, tešia sa dôvere vedenia klubov a obdivu fanúšikov.
Kto má odovzdať mladým hráčom a trénerom svoje obrovské skúsenosti? Kto najlepšie pozná tajomstvá tréningového procesu, psychológiu hráčov, taktické a technické triky? Kto to obrovské bohatstvo odovzdá mladým? Kto je príkladom veľkej lásku k futbalu?
My – staršia generácia. Preto, keď ma niekde zavolali a vedel som, že môžem pomôcť klubu – neváhal som a išiel som do toho.
Sedemdesiatnik to ešte nie je starec. Nepatrí do starého železa. Viem to a ešte nekončím s futbalom,“ tvrdí Anton Dragúň.
